Veľa času som v živote strávil porovnávaním sa s ľuďmi, ktorí boli v niečom ďalej ako ja. Mali viac vedomostí, lepšie schopnosti alebo dosiahli úspech skôr. Výsledkom však nebol rýchlejší rast, ale frustrácia. Postupne som pochopil, že úspech druhých nemusím používať ako dôkaz vlastnej nedostatočnosti. Môžem sa ním inšpirovať a pritom ísť svojou vlastnou cestou.
Dlhé roky som mal tendenciu pozerať sa na ľudí okolo seba a všímať si najmä to, čo všetko vedia lepšie ako ja, čo už dokázali alebo kam sa dostali. Potom som sa pozrel na seba a premýšľal, prečo toto ešte neviem a prečo tam ešte nie som. Takéto premýšľanie ma však neposúvalo dopredu. Prinášalo mi frustráciu a pocit, že stále za niekým zaostávam. Namiesto toho, aby som sa z úspechu druhých tešil a niečo sa od nich naučil, vytváral som si ďalší dôvod na nespokojnosť.
Časom som pochopil jednu dôležitú vec. Každý človek má inú východiskovú pozíciu. Máme inú minulosť, rodičov, výchovu, skúsenosti, zázemie aj možnosti. Niekto sa určitej oblasti venuje oveľa dlhšie, niekto mal od začiatku lepšie vedenie a ďalší má jednoducho iné predpoklady. Porovnávať iba výsledky bez poznania celej cesty preto nedáva veľký zmysel.
Oveľa užitočnejšie je otočiť pozornosť k sebe. Nepýtať sa neustále, či som taký dobrý ako niekto iný, ale či som dnes aspoň o kúsok ďalej, než som bol včera. Či som urobil niečo, čo ma priblížilo k mojim cieľom.
Nemusím vedieť všetko, čo vedia ostatní
Veľmi dobre som si to uvedomil pri pohybe. Mám mentora, ktorý sa venuje rôznym gymnastickým prvkom a pohybovým zručnostiam. Aj niektorí moji tréneri dokázali robiť stojky, saltá a ďalšie veci, ktoré som ja nevedel. Pozeral som sa na nich a hovoril si, že toto už nedobehnem. Som starší, nemám rovnaké pohybové zručnosti a začínam neskoro. Dokázal som byť z toho reálne nešťastný.
Chvíľu mi trvalo, kým som si položil dôležitejšiu otázku: Potrebujem to vôbec vedieť? V niektorých veciach som sa zlepšil, pri iných som pochopil, že nemá význam snažiť sa za každú cenu niekoho napodobňovať. Pri niektorých cvikoch som sa dokonca zranil a snaha dobehnúť iných ma začala brzdiť v tom, v čom som mohol napredovať ja.
Prestal som sa preto sústreďovať na gymnastické zručnosti, ktoré pre svoju cestu nepotrebujem, a viac energie som venoval tomu, čo už viem. Prehlboval som svoje vedomosti o cvičení, anatómii a premýšľal nad tým, ako ich lepšie využiť pre klientov.
Podobnú skúsenosť som mal s trénerom, u ktorého som bol na školení. Mal neuveriteľne podrobné znalosti, poznal množstvo štúdií a išiel do veľkej hĺbky. Keď som ho počúval, premýšľal som, kedy sa toto všetko mám naučiť popri budovaní vlastnej firmy.
Časom som pochopil, že to ani nepotrebujem. Jeho cesta bola zameraná viac na odborné informácie, zatiaľ čo ja som sa popri trénerstve učil budovať firmu, pracovať s ľuďmi a rozvíjať tím. Nemusel som byť lepšou verziou jeho. Potreboval som rozvíjať oblasti, v ktorých som videl potenciál pre seba.
To neznamená rezignovať na svoje slabiny alebo sa prestať vzdelávať. Ide skôr o schopnosť rozlíšiť, čo potrebujem rozvíjať a čo sa snažím naučiť iba preto, že to dobre ovláda niekto iný.
Vzory nás majú posúvať, nie frustrovať
Prestať sa porovnávať neznamená prestať sledovať úspešných ľudí. Pre mňa sú vzory a mentori veľmi dôležití. Rozdiel je v tom, ako sa na nich pozerám. Môžem vidieť človeka, ktorý je oveľa ďalej, a trápiť sa tým, že tam ešte nie som. Alebo si môžem povedať: „Je skvelé, že sa tam niekto dokázal dostať. Čo sa od neho môžem naučiť?“
Sám som mal ľudí, ku ktorým som vzhliadal a myslel si, že by sa so mnou možno ani nechceli rozprávať. Začal som ich viac študovať, chodiť na ich semináre a učiť sa od nich. Niektorí z nich sa neskôr stali mojimi priateľmi. Namiesto závisti a porovnávania som tak z ich úspechu dokázal niečo získať.
V minulosti ma napríklad veľmi zaujímalo aj to, koľko rokov má človek, ktorý niečo dosiahol. Keď bol mladší ako ja a pritom ďalej, frustrovalo ma to. Dnes viem, že možno začal skôr, mal iné vedenie alebo podmienky. Oveľa užitočnejšie ako premýšľať nad tým, prečo je už tam, je zistiť, čo sa z jeho cesty môžem naučiť.
S tým súvisí aj schopnosť priať druhým. Ak pri úspechu iného človeka cítime iba závisť, ťažko z neho dokážeme čerpať niečo pozitívne. Oveľa viac mi dá, keď úspech druhého uznám, doprajem mu ho a zamyslím sa nad tým, či mi jeho skúsenosť môže niečo priniesť.
Nevidíme celý život druhého človeka
Pri porovnávaní navyše často robíme ešte jednu chybu. Porovnávame celý svoj život s jednou viditeľnou časťou života niekoho iného. Výrazné je to najmä na sociálnych sieťach. Vidíme úspech, majetok, kariéru alebo výkon, ale netušíme, aké má daný človek vzťahy, ako sa cíti, čo musel obetovať ani či je vôbec spokojný.
Úspech v jednej oblasti ešte nič nehovorí o celkovom šťastí. Niekto môže mať veľký majetok a zároveň rozbité vzťahy. Navonok môže pôsobiť úspešne, ale ak by sme poznali celý jeho život, možno by sme s ním vôbec nechceli meniť.
Aj preto sa snažím pri porovnávaní všímať najmä to, čo vo mne sledovanie daného človeka vyvoláva. Inšpiruje ma a niečo sa od neho učím? Alebo si jeho výsledkami iba dokazujem, že nie som dosť dobrý? Ak vo mne prevláda frustrácia, potrebujem si pripomenúť, že jeho cesta nie je moja cesta.
Pre mňa je preto najdôležitejšie vrátiť pozornosť k sebe a trochu sa uvoľniť. Veľa porovnávania vzniká z vnútorného tlaku, že už by sme niekde mali byť, niečo by sme mali vedieť alebo sme už mali niečo dosiahnuť. Lenže život každého človeka sa vyvíja inak.
Nemusím všetko stihnúť v rovnakom veku ako niekto iný. Nemusím mať rovnaké schopnosti, vedomosti ani výsledky. Potrebujem vedieť, kam smerujem ja, a položiť si jednoduchšie otázky: Som ďalej, než som bol včera? Robím kroky smerom k svojim cieľom? Rozvíjam to, v čom mám potenciál?
Život ma naučil, že každý si môže nájsť svoje miesto a vlastnú podobu úspechu. Nemusíme pritom poraziť človeka vedľa seba. Možno by sme sa dokonca dostali oveľa ďalej, keby sme menej energie venovali sledovaniu toho, kde sú ostatní, a viac tomu, kam sa môžeme dostať my sami.
Pretože človek, s ktorým má pre mňa najväčší význam porovnávať sa, som nakoniec ja sám. Ja dnes oproti tomu, kým som bol včera.